24. októbra sa štvrtáci vybrali na exkurziu do Plaveckého Štvrtku. Ešteže bol štvrtok. Predstavte si, že by ste cestovali do Štvrtka v piatok. Vydržali by tam aj štyri hodiny, ale program mali nabitý, tak v si v Plaveckom Štvrtku posedeli len dve hodiny. A nebolo to len také obyčajné sedenie. Posedeli si v starodávnej triede, v starodávnych laviciach a vyskúšali si na vlastnej koži, ako sa učili deti v minulosti. Dozvedeli sa, že žiaci chodili do školy len šesť rokov, kúrili v kachliach, do školy nenosili žiadnu desiatu a už vôbec nie sladkosti. Žiaci nemali tašky, ale nosili si veci v plátenných handričkách previazaných špagátikom. V laviciach sedeli deti od prvej po šiestu triedu. Pán učiteľ alebo pani učiteľka museli byť preto prísni a deti museli sedieť v lavici s rukami za chrbtom. Keď si to vyskúšali, zistili, že to asi ani nebolo na škodu, lebo ich chrbátiky boli pekne vystreté. Pani učiteľka si zvončekom zazvonila, kedy chcela a hodina mohla začať. Štvrtáci si vyskúšali ako sa písalo griflíkom na tabuľky, a neskôr husacím brkom ponoreným do atramentu. Tí "najposlušnejší" zistili, ako vyzerali kolienka od polienka, na ktorých museli za trest kľačať a na vlastnej dlani vyskúšali, ako štípe trstenička. Dozvedeli sa, ako sa tkala látka a tiež si to aj vyskúšali. Nakoniec si vyrobili vlastný suvenír, kúpili si ten ozajstný, ako inak, magnetka musí byť. No a namiesto jednotky z "mravov", čiže zo správania, dostali v starodávnej škole, trošku netradične, sladké vafle a čaj. Stále v myšlienkach premiestnení v čase sme, chvalabohu, nemuseli cestovať na voze, ale nasadli sme do autobusu a presunuli sme sa na vrch Bradlo, kde je pochovaný veľký Slovák Milan Rastislav Štefánik. Ale o ňom vám dáme správu až nabudúce.
Nikto sa nezabudol v čase a skoro o štvrtej poobede sme sa v plnom počte vrátili späť do školy.
Štvrtáci, ich triedni a pani asistentka Mirka
