Milí priatelia,
spolu s mojimi žiakmi a s našou milou a večne usmiatou psychologičkou Danielkou Ševčekovou, sme sa minulý týždeň zúčastnili Školy v prírode v Liptovskom Jáne.
Hneď po príchode do školy, v prírode sme boli všetci očarení prostredím, v ktorom sa škola nachádzala. .Ubytovaní sme boli v rodinnom penzióne Moravica. V krásnom, modernom hoteli apartmánového typu, ktorý leží priamo v srdci Liptova, v národnom parku Nízke Tatry . Penzión bol doslova obklopený nádhernou liptovskou prírodou. Všade okolo, kde sme sa pozreli, sa nám ponúkalo nespočetné množstvo turistických cestičiek a prírodných lákadiel. .
A to bola pre nás tá pravá veľká výzva. Program bol jasný.... čo najviac turistiky, každý deň, pobyt v prírode na čerstvom liptovskom vzduchu. sem-tam nejaká zábava, sem-tam nejaké učenie....aj keď priznáme sa, učeniu sme teda moc nedali, ale nevadí, veď sme boli predsa v škole prírody..
Preto bolo najdôležitejšie, čo najviac využiť počasie, ktoré nám nakoniec neskutočne prialo a užiť si .to. Predpovede na týždeň vopred neboli vôbec pozitívne, ale nakoniec našťastie úplne zlyhali....a my sme si všetci priam vychutnali naozaj nádherný slnečný týždeň.
Každý deň hneď po raňajkách , ráno 9.00, sme vyrazili spoznávať krásy Liptova. Do penziónu sme sa vracali vždy 12.30, kedy deti mali obed a potom do 14.00 odpočinok. Ten využili na regeneráciu,oddych, sem - tam sme spolu počítali matematiku, čítali knižky, oddychovali na svojich izbách, hrali karty a rôzne spoločenské hry. Po oddychu nasledoval až do neskorých večerných hodín bohatý športový a kultúrny program.
V škole prírody sme boli spolu s deťmi zo ZŠ Kočovce, tiež to boli štvrtáci.... deti vzájomne nadviazali nové kamarátstva, všetky aktivity sme robili úplne spolu , boli sme doslova jeden tím. Lúčenie so školou v prírode bolo naozaj o to viac ťažšie....deťom vyhrkli aj slzičky, objavili sa dokonca prvé detské lásky, čo bolo veľmi milé:) No doslova sme si to všetci naozaj užili. Myslím, že deti aj naše, aj ZŠ Kočovce mali takto naozaj dôstojnú rozlúčku so svojimi prvými štyrmi školskými rokmi.
A o to viac je to všetko cennejšie, že neskutočná pandémia nás všetkých, na takéto niečo absolútne nepripravených, načas úplne zastavila a odtrhla od akéhokoľvek sociálneho a spoločenského kontaktu.
A čo sme teda všetko videli, zažili, naučili sa a prechodlili ?
1. navštívili sme Podzemie pod vežami -,tzv., Mincovníčkovo " , kde sme spolu so sprievodkyňou prežili príbeh života mince od jej narodenia až po počatie v zemských hĺbkach, vyrazili sme si pamätnú mincu, husacím brkom a atrametom zapísali vyrazenie mince do knihy návštev. mincu sme vyrazili unikátne pod číslo 11 000 :)
2. s čelovkami na hlavách sme prebádali spolu s našim perfektným sprievodcom podzemie Stanišovskej jaskyne, najvýznamnejšej jaskyne Jánskej doliny s ochranným pásmom stanovenom na zachovanie prirodzeného vývoja krasového systému. Je to národná pamiatka, ktorá nám poskytla pohľad na čarovné podzemie , ktoré voda a matka príroda vymodelovala do neopísateľných krasových tvarov.
3. hore kopcom, ktorý nemal konca kraja, sme sa dostali až na najvyššie poschodie Svätojánskej rozhľadne.Je to turistická atrakcia, ktorá sa nachádza priamo nad obcou Liptovský Ján a ktorá sa na nás obrazne povedané dennodenne usmievala, keď sme trávili čas v jedálni penziónu. Akoby penzión svojou majestátnosťou celodrevenná
rozhľadňa priam ochraňovala. Nachádza sa pod vrchom Kamenná ( 829 m.n.m).
4. neďalekou cestičkou , priamo v smere k Stanišovskej jaskyni, sme sa dostali priamo k výstavnému areálu Minislovensko, s 23 modelmi najznámejších slovenských kultúrnych pamiatok. Všetky modely sú v mierke 1:25 so silným dôrazom na detail. Takto sme si mohli zblízka pozrieť dedinku Čičmany, hrad Strečno, zámok Bojnice, veľkú záhradnú železnicu s 336 m koľajníc.....a veľa iných pamiatok.
5. turistickým náučným chodníkom sme sa dostali až k minerálnemu prameňu Borova Sihoť, pod Medokýšom. Prameň, ktorý je veľmi známy, celoročne navštevovaný, pramenitá voda má chuť dobrej kyselky.
6. z prameňa sme pokračovali ďalej, kde sme sa pristavili pri vodnej elektrárni a prešli po hojdacom moste z jedného brehu rieky Váh na druhý... čo bol pre deti veľký zážitok aj malý adrenalín zároveň
7.navštívili sme dom a pôsobisko štúrovského básnika Janka Kalinčiaka, ktorý v Liptovskom Jáne určitý čas v detstve žil na evanjelickej fare....tu aj navštevoval cirkevnú školu, na ktorej vyučoval samotný Janko Chalupka. K obci sa viaže i dej jeho najznámejšieho diela ,, Reštavrácia ". Liptovský Ján bol i pôsobiskom Fraňa Kráľa, ktorý obec každoročne navštevoval, žil tu u svojho brata a tu aj napísal román ,, Cesta zarúbaná"
8. na záver sme si pri miestnom pomníku uctili pamiatku obetí druhej svetovej vojny
Zostal čas aj na nákupy suvenírov pre rodičov a súrodencov, aj na zmrzlinu, aj colu a čipsy a podobné nezdravé veci :)
A ste zvedaví koľko km sme za 4 dopoludnia celkovo s deťmi prešli ? neuveríte ....úctyhodných 47,58 km !!!!.....áno, čítate správne...za 4 dopoludnia....rekord dňa sme mali 16,3 km !!! .a keby sme prirátali popoludňajšie športové aktivity, ktorých bolo ešte po turistike naozaj neúrekom, by sme sa určite dostali k ešte oveľa väčšiemu číslu ....deti turistiku zvládali naozaj bravúrne....občas si aj trošku pofrfľali,pretože to nebolo ľahké, ale nakoniec vždy s radosťou v ich očiach a výdychom, že to majú za sebou povedali, že ,,pani učiteľka, tak toto naozaj stálo za to"....a to bolo pre nás najviac...aj sme sa zasmiali , aj si zaspievali... bolo veselo... takto sme si teda celý týždeň my spolu nažívali.... dúfam, že deti dlho nezabudnú na takýto ´úžasný týždeň....
Ďakujem všetkým deťom, že zvládli odlúčenie od svojich rodín, mnohí z nich svoje prvé., ďakujem za to, akí boli všetci úžasní, ako sme si to spolu všetko krásne užili a že sme sa všetci domov vrátili , ako mi napísala mamička pani Dr. Bernovská: ,, ďakujem pani učiteľka za všetko ,za deti, za zážitky aj za to , že ste nám domov doviezli všetky hlavy, všetky ruky aj všetky nohy" ..zodpovednosť to bola obrovskáááá a ja som nesmierne vďačná, že sme to všetko k úspešnému koncu zvládli. Ďakujem tam hore za všetko .... a aby som nezabudla, samozrejme veľká vďaka patrí našej Danielke, bez ktorej pomoci by som to sama nezvládla a vďaka Kočovciam, za pozvanie do školy v prírode, za spoločnosť, za zážitky a tešíme sa k nim budúci týždeň, kedy nás pozvali na exkuziu ich školy aj na opekačku 
PaedDr. Jana Hunová.
