11. júna sme si naplánovali vlastivedný výlet pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka s názvom "Naotočku do Tatier". Keďže sme na hodinách Vlastivedy preberali jednotlivé kraje, mestá, pohoria, národné parky a rieky Slovenska, vybrali sme sa na vlastné oči preskúmať, čo sme doteraz viacerí videli len na mape. Výlet bol od ranného budíčka o piatej plný nepredvídateľných okolností. Cestu sme si krátili vlastivednými úlohami, počítaním tmy v tuneloch a hrami. Predpokladaný spánok si kupodivu nedoprial nikto. Konečne sme sa dočkali stanice ŠTRBA, kde nás mala čakať mesiac dopredu objednaná zubačka. Lenže keď pán výpravca videl, že sa z meškajúceho vlaku krokom blížime z konca perónu, rozhodol sa zubačku na Štrbské Pleso poslať bez nás. Rada do budúcna: ak chcete,aby vás zubačka počkala, zavolajte z vlaku na stanicu a poproste ich o neskoršie vypravenie...Nevadí... skrátili sme si čas čakania na ďalšiu zubačku vozením na eskalátore a výťahu, čím sme stanicu Štrba premenili detskými očami na lunapark. Mali sme dosť času preskúmať aj princíp zubačky a jej pohyb pomocou ozubeného kolesa, čo je tiež jedna z tém na hodinách prírodovedy. Zubačka stúpala celú cestu strmo do výšky 1300 m.n.m, kde bol ciel našej cesty. Vystúpili sme do hustej hmly a dažďa. Naša prvá méta bola zohnať v najbližšom stánku pršiplášte pre deti, ktoré dovtedy verili na predpovede počasia. Napriek dažďu panovala veselá nálada a nadšenie z nákupov suvenírov. O chvíľu dážď ustál a z hmly vykukli vytúžené Tatry. Videli sme vodopád Skok a Solisko. Chceli sme sa na tu krásu pozrieť z väčšej výšky, preto sme zamierili k výhliadkovej veži Tatras tower. Teta pri okienku nás však sklamala oznamom o uzavretom tobogáne, na ktorý sme sa viacerí zo všetkého najviac tešili. Smútok sme zahnali posedením v bufetoch pod lanovkou a nákupom ďalších suvenírov. Cestou naspäť sme sa prešli okolo Štrbského plesa, v ktorom sme objavili hejno žubrienok. Radosť detí a spokojnosť z hier okolo jazera, nás dospelých upokojila. Chceli sme deťom dopriať oveľa viac zážitkov, ale oni vyzerali šťastne a zaujato. Čas odchodu sa priblížil, a v tom sme zistili, že jedno z detí stratilo mobil. Mali sme 20 minút do odchodu zubačky a narýchlo rozhodnúť, čo robiť, bolo celkom napínavé. Vtom nám prišla do rany dodávka s robotníkmi, ktorých sme poprosili, či by nás neodviezli na miesto, kde bol mobil naposledy. Pán šofér bol ochotný a vyštartoval ako v akčnom filme. Za 5 minút sme boli na mieste, kde na nás čakal stratený mobil. Radosť bola obrovská, a tak sme všetci mohli spolu cestovať domov. Rýchlik bol plný, ale my sme mali miestenky, preto sme boli spokojní. Chyba bola len jedna- že tie miestenky sme mali kúpené na iný vlak. Preto nám nikto nechcel uvolniť miesto, keď sme sa dožadovali svojich miest. Po zistení skutočnosti sme zachovali chladnú hlavu a všetky deti sme postupne usadili v detskom vagóne s miestami v "kupé". Deti zažili zmenu, mohli sa v kabínkach zavrieť, zastrieť závesy a oddýchnuť si. A práve táto chvíľa nám ponúkla ďalšie dobrodružstvo. Pri zaťahovaní závesov jeden z nás omylom zatiahol aj záchrannú brzdu a vlak v tom momente zastavil. Nikto nevedel, čo sa stalo, vlakvedúci začal pobehovať po vlaku a kontrolovať všetky brzdy. Boli sme v pokoji, lebo nás ani vo sne nenapadlo, že za státie uprostred poľa môžeme my. Až v momente, keď sa sprievodkyňa s vlakvedúcim dlhšie zaoberali brzdou v našom kupé, nám začalo prituhovať. Brzdu odistili a vlak sa opäť pohol. Nebolo nám všetko jedno, preto sme sa išli za túto omylom spôsobenú nepríjemnosť ospravedlniť a bolo nám odpustené. Neodpustili nám možno len ľudia, ktorí kvoli nám nestihli prestupy na ďalšie vlaky,ale to už nás až tak netrápilo. Boli sme radi, že môžeme pokračovať v ceste domov a poučení z ranného zmeškania zubačky sme zavolali na stanicu, aby nás osobák, na ktorý sme mali prestúpiť, v Trenčíne počkal. S miernym meškaním sme všetci víťazoslávne bez úrazov a strát vystúpili, čo bolo jedným z našich cieľov. Deti videli kus Slovenska za jeden deň, čo je viac ako 100 x o ňom čítať v učebnici.
Mgr. Petra Križanová
Mgr. Marta Mareková
Mgr. Kúkolová Miriam - asistentka